Racionalita filozofie?

Autor: Matúš Repka | 22.10.2013 o 14:01 | (upravené 29.12.2013 o 15:27) Karma článku: 2,68 | Prečítané:  405x

Podnetná hodina písania esejí... Podnetná krátka diskusia o racionalite vo filozofii a že vlastne filozofia sa snaží všetko racionalizovať.  Vzniklo to  tak, že nesúhlasím so zjednotením mentálnych a fyzikálnych stavov. No ale to je vlastne jedno.

Bezpochyby to môžeme povedať, no s nutnou aplikáciou tohto výroku na dobu v ktorej žijeme. Možno máme pocit, že filozofia ako taká ak chce prežiť musí ísť v rovnakom prúde ako ostatné smery. A to mám na mysli striktne racionálny smer. Áno, nejdem sa hádať, koniec koncov aj toto je racionálna úvaha. No môj obraz filozofie nie je klasický, teda tak sa mi javí v svetle... ani neviem akom. V predošlom článku, úvahe, nazvime to akokoľvek... som rozoberal racionalitu v koprodukcii s emóciami.

Ak filozofia chce striktne racionalizovať, odôvodniť všetko, ako nejaký systém alebo subsystém nejakého funkčného celku, je filozofiou, no nie je pre mňa až taká atraktívna. Je to niečo také, akoby sme chceli čítať Tolkienovho Pána Prsteňov a pristupovali by sme k tomu len ako ku knihe, zloženej  zo slov, tie zo slabík, písmena, je tam gramatika použitá a jednoduché a zložité vetne skladby... Racionálne si ju rozobrať, čo všetko je tam napísané, akú to má výpovednú hodnotu... Neušlo by nám niečo? Ja osobne si neviem predstaviť takýto prístup, bez osobného „zažratia“ sa do knihy. Stať sa hrdinom príbehu.

Racionalita rozoberá, vysvetľuje... A vo filozofii je to na vysokej úrovni. (Debaty, ktoré nie vždy niečo riešia) Len všetko sa teraz racionalizuje, podstatná väčšina toho čo dostanem ako študent do rúk je fakt... Ktorý som nie vždy schopný vtrepať do hlavy. Prečo? Ako má študent filozofie prísť na niečo nové? No ale to je asi iný problém.

Som človek, ktorý má rád tajomstvá, tie môžem kreatívne odhaľovať alebo trpezlivo čakať či sa odhalia samé. Racionalita mi v tomto odhaľovaní pomáha, no nie je sama. Je niečím obohatená, niečím čo to tajomstvo vyryje do pamäte. Čistá racionalita z neho spraví fakt, ktorý si môžem zapísať. Obohatená racionalita o nie až tak racionálne emócie ho vryje (ne)racionálnym spôsobom do pamäte. Pre mňa je filozofia neustály boj racionality a emócii, pričom ani jedna strana nechce poraziť tú druhú. Dalo by sa ešte povedať, že racionalita je statická, jej princíp funguje a to skoro stále. Emócie, tie sú dynamické a menia sa na základe nie vždy jasných okolností. Ak by sme chceli vo filozofii používať len racionálnu stránku, všetko uchopiť, zapísať do tabuliek, zredukovať na všeobecné, popísať. Nelíšili by sme sa od iných odborov. Chytiť, opečiatkovať, napísať manuál, uložiť, nechať „hniť“. Prečo hniť? Ak k nejakej veci pristúpime racionálne a uchopíme to staticky, ako nemennú vec, teda odstránime to dynamické čo zabezpečuje „žitie“, ostane nám len telo, corpus, hromada „šróbov“ , no a to tak nejako podlieha exspirácii, môžeme to prehadzovať vidlami rozumu, obzrieť z každej strany... pod takýmto svetlo sa to javí inej farby...  Ak odstránime to subjektívne dynamické, nedokážeme poznať tú  vec v jej ... hmmm, celkovosti. Niečo nám bude unikať a plyn to nebude. Preto študujem filozofiu, tú „moju“. Miestami je racionálne neracionálna, tajomnejšia a ako dobrá kniha necháva dotvoriť časť príbehu čitateľovi. Nedáva fakty, ukazuje ale smer. Komplikovanú cestu v komplikovanom „meste“.

No na záver? Ak si toto niekto prečíta a zavrie, s pocitom aká je to blbosť  a maximálne sa pousmeje nad mojou „naivitou“, alebo sa niekto usmeje a povie si „ hmmm zaujímavé“. Tak to splnilo účel. (+ dodatok v osobných blogoch)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

SVET

Deň, ktorý navždy zostane dňom hanby USA

Od útoku na Pearl Harbor ubehlo 75 rokov.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.


Už ste čítali?